ਜਿ ਹੋਂਦੈ ਗੁਰੂ ਬਹਿ ਟਿਕਿਆ ਤਿਸੁ ਜਨ ਕੀ ਵਡਿਆਈ ਵਡੀ ਹੋਈ ॥ जि होंदै गुरू बहि टिकिआ तिसु जन की वडिआई वडी होई ॥ Jė hoⁿdæ guroo bahi tiki▫aa ṫis jan kee vadi▫aa▫ee vadee ho▫ee. Great is the greatness of that humble being, whom the Guru Himself anointed in His Presence. ਮਃ ੪ ॥ मः ४ ॥ Mėhlaa 4. Fourth Mehl: ਤਿਸ ਕਉ ਖੰਡ ਬ੍ਰਹਮੰਡ ਨਮਸਕਾਰੁ ਕਰਹਿ ਜਿਸ ਕੈ ਮਸਤਕਿ ਹਥੁ ਧਰਿਆ ਗੁਰਿ ਪੂਰੈ ਸੋ ਪੂਰਾ ਹੋਈ ॥ तिस कउ खंड ब्रहमंड नमसकारु करहि जिस कै मसतकि हथु धरिआ गुरि पूरै सो पूरा होई ॥ Ṫis ka▫o kʰand barahmand namaskaar karahi jis kæ masṫak haṫʰ ḋʰari▫aa gur pooræ so pooraa ho▫ee. The galaxies and solar systems bow in reverence to him; the Perfect Guru has placed His hand upon his head, and he has become perfect. ਤਿਸੁ ਕਉ ਜਗਤੁ ਨਿਵਿਆ ਸਭੁ ਪੈਰੀ ਪਇਆ ਜਸੁ ਵਰਤਿਆ ਲੋਈ ॥ तिसु कउ जगतु निविआ सभु पैरी पइआ जसु वरतिआ लोई ॥ Ṫis ka▫o jagaṫ nivi▫aa sabʰ pæree pa▫i▫aa jas varṫi▫aa lo▫ee. All the world comes and bows to him, falling at His Feet. His praises spread throughout the world. ਗੁਰ ਕੀ ਵਡਿਆਈ ਨਿਤ ਚੜੈ ਸਵਾਈ ਅਪੜਿ ਕੋ ਨ ਸਕੋਈ ॥ गुर की वडिआई नित चड़ै सवाई अपड़ि को न सकोई ॥ Gur kee vadi▫aa▫ee niṫ chaṛæ savaa▫ee apaṛ ko na sako▫ee. The glorious greatness of the Guru increases day by day; no one can equal it. ਜਨੁ ਨਾਨਕੁ ਹਰਿ ਕਰਤੈ ਆਪਿ ਬਹਿ ਟਿਕਿਆ ਆਪੇ ਪੈਜ ਰਖੈ ਪ੍ਰਭੁ ਸੋਈ ॥੩॥ जनु नानकु हरि करतै आपि बहि टिकिआ आपे पैज रखै प्रभु सोई ॥३॥ Jan Naanak har karṫæ aap bahi tiki▫aa aapé pæj rakʰæ parabʰ so▫ee. ||3|| O servant Nanak! The Creator Lord Himself established him; God preserves his honor. ||3|| |