ਸਾਝ ਕਰੀਜੈ ਗੁਣਹ ਕੇਰੀ ਛੋਡਿ ਅਵਗਣ ਚਲੀਐ ॥
साझ करीजै गुणह केरी छोडि अवगण चलीऐ ॥
Sājẖ karījai guṇah kerī cẖẖod avgaṇ cẖalī▫ai.
Let us form a partnership, and share our virtues; let us abandon our faults, and walk on the Path.
|
ਪਹਿਰੇ ਪਟੰਬਰ ਕਰਿ ਅਡੰਬਰ ਆਪਣਾ ਪਿੜੁ ਮਲੀਐ ॥
पहिरे पट्मबर करि अड्मबर आपणा पिड़ु मलीऐ ॥
Pahire patambar kar adambar āpṇā piṛ malī▫ai.
Let us wear our virtues like silk clothes; let us decorate ourselves, and enter the arena.
|
ਜਿਥੈ ਜਾਇ ਬਹੀਐ ਭਲਾ ਕਹੀਐ ਝੋਲਿ ਅੰਮ੍ਰਿਤੁ ਪੀਜੈ ॥
जिथै जाइ बहीऐ भला कहीऐ झोलि अम्रितु पीजै ॥
Jithai jā▫e bahī▫ai bẖalā kahī▫ai jẖol amriṯ pījai.
Let us speak of goodness, wherever we go and sit; let us skim off the Ambrosial Nectar, and drink it in.
|
ਗੁਣਾ ਕਾ ਹੋਵੈ ਵਾਸੁਲਾ ਕਢਿ ਵਾਸੁ ਲਈਜੈ ॥੩॥
गुणा का होवै वासुला कढि वासु लईजै ॥३॥
Guṇā kā hovai vāsulā kadẖ vās la▫ījai. ||3||
One who has a basket of fragrant virtues, should enjoy its fragrance. ||3||
|
ਆਪਿ ਕਰੇ ਕਿਸੁ ਆਖੀਐ ਹੋਰੁ ਕਰੇ ਨ ਕੋਈ ॥
आपि करे किसु आखीऐ होरु करे न कोई ॥
Āp kare kis ākẖī▫ai hor kare na ko▫ī.
He Himself acts; unto whom should we complain? No one else does anything.
|
ਆਖਣ ਤਾ ਕਉ ਜਾਈਐ ਜੇ ਭੂਲੜਾ ਹੋਈ ॥
आखण ता कउ जाईऐ जे भूलड़ा होई ॥
Ākẖaṇ ṯā ka▫o jā▫ī▫ai je bẖūlṛā ho▫ī.
Go ahead and complain to Him, if He makes a mistake.
|
ਜੇ ਹੋਇ ਭੂਲਾ ਜਾਇ ਕਹੀਐ ਆਪਿ ਕਰਤਾ ਕਿਉ ਭੁਲੈ ॥
जे होइ भूला जाइ कहीऐ आपि करता किउ भुलै ॥
Je ho▫e bẖūlā jā▫e kahī▫ai āp karṯā ki▫o bẖulai.
If He makes a mistake, go ahead and complain to Him; but how can the Creator Himself make a mistake?
|
ਸੁਣੇ ਦੇਖੇ ਬਾਝੁ ਕਹਿਐ ਦਾਨੁ ਅਣਮੰਗਿਆ ਦਿਵੈ ॥
सुणे देखे बाझु कहिऐ दानु अणमंगिआ दिवै ॥
Suṇe ḏekẖe bājẖ kahi▫ai ḏān aṇmangi▫ā ḏivai.
He sees, He hears, and without our asking, without our begging, He gives His gifts.
|
ਦਾਨੁ ਦੇਇ ਦਾਤਾ ਜਗਿ ਬਿਧਾਤਾ ਨਾਨਕਾ ਸਚੁ ਸੋਈ ॥
दानु देइ दाता जगि बिधाता नानका सचु सोई ॥
Ḏān ḏe▫e ḏāṯā jag biḏẖāṯā nānkā sacẖ so▫ī.
The Great Giver, the Architect of the Universe, gives His gifts. O Nanak, He is the True Lord.
|
ਆਪਿ ਕਰੇ ਕਿਸੁ ਆਖੀਐ ਹੋਰੁ ਕਰੇ ਨ ਕੋਈ ॥੪॥੧॥੪॥
आपि करे किसु आखीऐ होरु करे न कोई ॥४॥१॥४॥
Āp kare kis ākẖī▫ai hor kare na ko▫ī. ||4||1||4||
He Himself acts; unto whom should we complain? No one else does anything. ||4||1||4||
|
ਸੂਹੀ ਮਹਲਾ ੧ ॥
सूही महला १ ॥
Sūhī mėhlā 1.
Soohee, First Mehl:
|
ਮੇਰਾ ਮਨੁ ਰਾਤਾ ਗੁਣ ਰਵੈ ਮਨਿ ਭਾਵੈ ਸੋਈ ॥
मेरा मनु राता गुण रवै मनि भावै सोई ॥
Merā man rāṯā guṇ ravai man bẖāvai so▫ī.
My mind is imbued with His Glorious Praises; I chant them, and He is pleasing to my mind.
|
ਗੁਰ ਕੀ ਪਉੜੀ ਸਾਚ ਕੀ ਸਾਚਾ ਸੁਖੁ ਹੋਈ ॥
गुर की पउड़ी साच की साचा सुखु होई ॥
Gur kī pa▫oṛī sācẖ kī sācẖā sukẖ ho▫ī.
Truth is the ladder to the Guru; climbing up to the True Lord, peace is obtained.
|
ਸੁਖਿ ਸਹਜਿ ਆਵੈ ਸਾਚ ਭਾਵੈ ਸਾਚ ਕੀ ਮਤਿ ਕਿਉ ਟਲੈ ॥
सुखि सहजि आवै साच भावै साच की मति किउ टलै ॥
Sukẖ sahj āvai sācẖ bẖāvai sācẖ kī maṯ ki▫o talai.
Celestial peace comes; the Truth pleases me. How could these True Teachings ever be erased?
|
ਇਸਨਾਨੁ ਦਾਨੁ ਸੁਗਿਆਨੁ ਮਜਨੁ ਆਪਿ ਅਛਲਿਓ ਕਿਉ ਛਲੈ ॥
इसनानु दानु सुगिआनु मजनु आपि अछलिओ किउ छलै ॥
Isnān ḏān sugi▫ān majan āp acẖẖli▫o ki▫o cẖẖalai.
He Himself is Undeceivable; how could He ever be deceived by cleansing baths, charity, spiritual wisdom or ritual bathing?
|
ਪਰਪੰਚ ਮੋਹ ਬਿਕਾਰ ਥਾਕੇ ਕੂੜੁ ਕਪਟੁ ਨ ਦੋਈ ॥
परपंच मोह बिकार थाके कूड़ु कपटु न दोई ॥
Parpancẖ moh bikār thāke kūṛ kapat na ḏo▫ī.
Fraud, attachment and corruption are taken away, as are falsehood, hypocrisy and duality.
|
ਮੇਰਾ ਮਨੁ ਰਾਤਾ ਗੁਣ ਰਵੈ ਮਨਿ ਭਾਵੈ ਸੋਈ ॥੧॥
मेरा मनु राता गुण रवै मनि भावै सोई ॥१॥
Merā man rāṯā guṇ ravai man bẖāvai so▫ī. ||1||
My mind is imbued with His Glorious Praises; I chant them, and He is pleasing to my mind. ||1||
|
ਸਾਹਿਬੁ ਸੋ ਸਾਲਾਹੀਐ ਜਿਨਿ ਕਾਰਣੁ ਕੀਆ ॥
साहिबु सो सालाहीऐ जिनि कारणु कीआ ॥
Sāhib so salāhī▫ai jin kāraṇ kī▫ā.
So praise your Lord and Master, who created the creation.
|
ਮੈਲੁ ਲਾਗੀ ਮਨਿ ਮੈਲਿਐ ਕਿਨੈ ਅੰਮ੍ਰਿਤੁ ਪੀਆ ॥
मैलु लागी मनि मैलिऐ किनै अम्रितु पीआ ॥
Mail lāgī man maili▫ai kinai amriṯ pī▫ā.
Filth sticks to the polluted mind; how rare are those who drink in the Ambrosial Nectar.
|
ਮਥਿ ਅੰਮ੍ਰਿਤੁ ਪੀਆ ਇਹੁ ਮਨੁ ਦੀਆ ਗੁਰ ਪਹਿ ਮੋਲੁ ਕਰਾਇਆ ॥
मथि अम्रितु पीआ इहु मनु दीआ गुर पहि मोलु कराइआ ॥
Math amriṯ pī▫ā ih man ḏī▫ā gur pėh mol karā▫i▫ā.
Churn this Ambrosial Nectar, and drink it in; dedicate this mind to the Guru, and He will value it highly.
|
ਆਪਨੜਾ ਪ੍ਰਭੁ ਸਹਜਿ ਪਛਾਤਾ ਜਾ ਮਨੁ ਸਾਚੈ ਲਾਇਆ ॥
आपनड़ा प्रभु सहजि पछाता जा मनु साचै लाइआ ॥
Āpnaṛā parabẖ sahj pacẖẖāṯā jā man sācẖai lā▫i▫ā.
I intuitively realized my God, when I linked my mind to the True Lord.
|
ਤਿਸੁ ਨਾਲਿ ਗੁਣ ਗਾਵਾ ਜੇ ਤਿਸੁ ਭਾਵਾ ਕਿਉ ਮਿਲੈ ਹੋਇ ਪਰਾਇਆ ॥
तिसु नालि गुण गावा जे तिसु भावा किउ मिलै होइ पराइआ ॥
Ŧis nāl guṇ gāvā je ṯis bẖāvā ki▫o milai ho▫e parā▫i▫ā.
I will sing the Lord's Glorious Praises with Him, if it pleases Him; how could I meet Him by being a stranger to Him?
|
ਸਾਹਿਬੁ ਸੋ ਸਾਲਾਹੀਐ ਜਿਨਿ ਜਗਤੁ ਉਪਾਇਆ ॥੨॥
साहिबु सो सालाहीऐ जिनि जगतु उपाइआ ॥२॥
Sāhib so salāhī▫ai jin jagaṯ upā▫i▫ā. ||2||
So praise your Lord and Master, who created the creation. ||2||
|
ਆਇ ਗਇਆ ਕੀ ਨ ਆਇਓ ਕਿਉ ਆਵੈ ਜਾਤਾ ॥
आइ गइआ की न आइओ किउ आवै जाता ॥
Ā▫e ga▫i▫ā kī na ā▫i▫o ki▫o āvai jāṯā.
When He comes, what else remains behind? How can there be any coming or going then?
|
ਪ੍ਰੀਤਮ ਸਿਉ ਮਨੁ ਮਾਨਿਆ ਹਰਿ ਸੇਤੀ ਰਾਤਾ ॥
प्रीतम सिउ मनु मानिआ हरि सेती राता ॥
Parīṯam si▫o man māni▫ā har seṯī rāṯā.
When the mind is reconciled with its Beloved Lord, it is blended with Him.
|
ਸਾਹਿਬ ਰੰਗਿ ਰਾਤਾ ਸਚ ਕੀ ਬਾਤਾ ਜਿਨਿ ਬਿੰਬ ਕਾ ਕੋਟੁ ਉਸਾਰਿਆ ॥
साहिब रंगि राता सच की बाता जिनि बि्मब का कोटु उसारिआ ॥
Sāhib rang rāṯā sacẖ kī bāṯā jin bimb kā kot usāri▫ā.
True is the speech of one who is imbued with the Love of his Lord and Master, who fashioned the body fortress from a mere bubble.
|
ਪੰਚ ਭੂ ਨਾਇਕੋ ਆਪਿ ਸਿਰੰਦਾ ਜਿਨਿ ਸਚ ਕਾ ਪਿੰਡੁ ਸਵਾਰਿਆ ॥
पंच भू नाइको आपि सिरंदा जिनि सच का पिंडु सवारिआ ॥
Pancẖ bẖū nā▫iko āp siranḏā jin sacẖ kā pind savāri▫ā.
He is the Master of the five elements; He Himself is the Creator Lord. He embellished the body with Truth.
|
ਹਮ ਅਵਗਣਿਆਰੇ ਤੂ ਸੁਣਿ ਪਿਆਰੇ ਤੁਧੁ ਭਾਵੈ ਸਚੁ ਸੋਈ ॥
हम अवगणिआरे तू सुणि पिआरे तुधु भावै सचु सोई ॥
Ham avgaṇi▫āre ṯū suṇ pi▫āre ṯuḏẖ bẖāvai sacẖ so▫ī.
I am worthless; please hear me, O my Beloved! Whatever pleases You is True.
|
ਆਵਣ ਜਾਣਾ ਨਾ ਥੀਐ ਸਾਚੀ ਮਤਿ ਹੋਈ ॥੩॥
आवण जाणा ना थीऐ साची मति होई ॥३॥
Āvaṇ jāṇā nā thī▫ai sācẖī maṯ ho▫ī. ||3||
One who is blessed with true understanding, does not come and go. ||3||
|
ਅੰਜਨੁ ਤੈਸਾ ਅੰਜੀਐ ਜੈਸਾ ਪਿਰ ਭਾਵੈ ॥
अंजनु तैसा अंजीऐ जैसा पिर भावै ॥
Anjan ṯaisā anjī▫ai jaisā pir bẖāvai.
Apply such an ointment to your eyes, which is pleasing to your Beloved.
|
ਸਮਝੈ ਸੂਝੈ ਜਾਣੀਐ ਜੇ ਆਪਿ ਜਾਣਾਵੈ ॥
समझै सूझै जाणीऐ जे आपि जाणावै ॥
Samjẖai sūjẖai jāṇī▫ai je āp jāṇāvai.
I realize, understand and know Him, only if He Himself causes me to know Him.
|
ਆਪਿ ਜਾਣਾਵੈ ਮਾਰਗਿ ਪਾਵੈ ਆਪੇ ਮਨੂਆ ਲੇਵਏ ॥
आपि जाणावै मारगि पावै आपे मनूआ लेवए ॥
Āp jāṇāvai mārag pāvai āpe manū▫ā lev▫e.
He Himself shows me the Way, and He Himself leads me to it, attracting my mind.
|
ਕਰਮ ਸੁਕਰਮ ਕਰਾਏ ਆਪੇ ਕੀਮਤਿ ਕਉਣ ਅਭੇਵਏ ॥
करम सुकरम कराए आपे कीमति कउण अभेवए ॥
Karam sukaram karā▫e āpe kīmaṯ ka▫uṇ abẖeva▫e.
He Himself causes us to do good and bad deeds; who can know the value of the Mysterious Lord?
|
ਤੰਤੁ ਮੰਤੁ ਪਾਖੰਡੁ ਨ ਜਾਣਾ ਰਾਮੁ ਰਿਦੈ ਮਨੁ ਮਾਨਿਆ ॥
तंतु मंतु पाखंडु न जाणा रामु रिदै मनु मानिआ ॥
Ŧanṯ manṯ pakẖand na jāṇā rām riḏai man māni▫ā.
I know nothing of Tantric spells, magical mantras and hypocritical rituals; enshrining the Lord within my heart, my mind is satisfied.
|
ਅੰਜਨੁ ਨਾਮੁ ਤਿਸੈ ਤੇ ਸੂਝੈ ਗੁਰ ਸਬਦੀ ਸਚੁ ਜਾਨਿਆ ॥੪॥
अंजनु नामु तिसै ते सूझै गुर सबदी सचु जानिआ ॥४॥
Anjan nām ṯisai ṯe sūjẖai gur sabḏī sacẖ jāni▫ā. ||4||
The ointment of the Naam, the Name of the Lord, is only understood by one who realizes the Lord, through the Word of the Guru's Shabad. ||4||
|
ਸਾਜਨ ਹੋਵਨਿ ਆਪਣੇ ਕਿਉ ਪਰ ਘਰ ਜਾਹੀ ॥
साजन होवनि आपणे किउ पर घर जाही ॥
Sājan hovan āpṇe ki▫o par gẖar jāhī.
I have my own friends; why should I go to the home of a stranger?
|
ਸਾਜਨ ਰਾਤੇ ਸਚ ਕੇ ਸੰਗੇ ਮਨ ਮਾਹੀ ॥
साजन राते सच के संगे मन माही ॥
Sājan rāṯe sacẖ ke sange man māhī.
My friends are imbued with the True Lord; He is with them, in their minds.
|
ਮਨ ਮਾਹਿ ਸਾਜਨ ਕਰਹਿ ਰਲੀਆ ਕਰਮ ਧਰਮ ਸਬਾਇਆ ॥
मन माहि साजन करहि रलीआ करम धरम सबाइआ ॥
Man māhi sājan karahi ralī▫ā karam ḏẖaram sabā▫i▫ā.
In their minds, these friends celebrate in happiness; all good karma, righteousness and Dharma,
|