| ਸਭਿ  ਜੀਅ  ਤੇਰੇ  ਤੂ  ਸਭਸ  ਦਾ  ਤੂ  ਸਭ  ਛਡਾਹੀ  ॥੪॥ सभि जीअ तेरे तू सभस दा तू सभ छडाही ॥४॥
 Sabʰ jee▫a ṫéré ṫoo sabʰas ḋaa ṫoo sabʰ chʰadaahee. ||4||
 All beings are Yours; You belong to all. You deliver all. ||4||
 
 
 | 
| ਸਲੋਕ  ਮਃ  ੪  ॥ सलोक मः ४ ॥
 Salok mėhlaa 4.
 Shalok, Fourth Mehl:
 
 
 | 
| ਸੁਣਿ  ਸਾਜਨ  ਪ੍ਰੇਮ  ਸੰਦੇਸਰਾ  ਅਖੀ  ਤਾਰ  ਲਗੰਨਿ  ॥ सुणि साजन प्रेम संदेसरा अखी तार लगंनि ॥
 Suṇ saajan parém sanḋésraa akʰee ṫaar lagann.
 Listen, O my Friend, to my message of love; my eyes are fixed upon You.
 
 
 | 
| ਗੁਰਿ  ਤੁਠੈ  ਸਜਣੁ  ਮੇਲਿਆ  ਜਨ  ਨਾਨਕ  ਸੁਖਿ  ਸਵੰਨਿ  ॥੧॥ गुरि तुठै सजणु मेलिआ जन नानक सुखि सवंनि ॥१॥
 Gur ṫutʰæ sajaṇ méli▫aa jan Naanak sukʰ savann. ||1||
 The Guru was pleased - He united servant Nanak with his friend, and now he sleeps in peace. ||1||
 
 
 | 
| ਮਃ  ੪  ॥ मः ४ ॥
 Mėhlaa 4.
 Fourth Mehl:
 
 
 | 
| ਸਤਿਗੁਰੁ  ਦਾਤਾ  ਦਇਆਲੁ  ਹੈ  ਜਿਸ  ਨੋ  ਦਇਆ  ਸਦਾ  ਹੋਇ  ॥ सतिगुरु दाता दइआलु है जिस नो दइआ सदा होइ ॥
 Saṫgur ḋaaṫaa ḋa▫i▫aal hæ jis no ḋa▫i▫aa saḋaa ho▫é.
 The True Guru is the Merciful Giver; He is always compassionate.
 
 
 | 
| ਸਤਿਗੁਰੁ  ਅੰਦਰਹੁ  ਨਿਰਵੈਰੁ  ਹੈ  ਸਭੁ  ਦੇਖੈ  ਬ੍ਰਹਮੁ  ਇਕੁ  ਸੋਇ  ॥ सतिगुरु अंदरहु निरवैरु है सभु देखै ब्रहमु इकु सोइ ॥
 Saṫgur anḋrahu nirvær hæ sabʰ ḋékʰæ barahm ik so▫é.
 The True Guru has no hatred within Him; He beholds the One God everywhere.
 
 
 | 
| ਨਿਰਵੈਰਾ  ਨਾਲਿ  ਜਿ  ਵੈਰੁ  ਚਲਾਇਦੇ  ਤਿਨ  ਵਿਚਹੁ  ਤਿਸਟਿਆ  ਨ  ਕੋਇ  ॥ निरवैरा नालि जि वैरु चलाइदे तिन विचहु तिसटिआ न कोइ ॥
 Nirværaa naal jė vær chalaa▫iḋé ṫin vichahu ṫisti▫aa na ko▫é.
 Anyone who directs hate against the One who has no hate, shall never be satisfied within.
 
 
 | 
| ਸਤਿਗੁਰੁ  ਸਭਨਾ  ਦਾ  ਭਲਾ  ਮਨਾਇਦਾ  ਤਿਸ  ਦਾ  ਬੁਰਾ  ਕਿਉ  ਹੋਇ  ॥ सतिगुरु सभना दा भला मनाइदा तिस दा बुरा किउ होइ ॥
 Saṫgur sabʰnaa ḋaa bʰalaa manaa▫iḋaa ṫis ḋaa buraa ki▫o ho▫é.
 The True Guru wishes everyone well; how can anything bad happen to Him?
 
 
 | 
| ਸਤਿਗੁਰ  ਨੋ  ਜੇਹਾ  ਕੋ  ਇਛਦਾ  ਤੇਹਾ  ਫਲੁ  ਪਾਏ  ਕੋਇ  ॥ सतिगुर नो जेहा को इछदा तेहा फलु पाए कोइ ॥
 Saṫgur no jéhaa ko ichʰ▫ḋaa ṫéhaa fal paa▫é ko▫é.
 As one feels towards the True Guru, so are the rewards he receives.
 
 
 | 
| ਨਾਨਕ  ਕਰਤਾ  ਸਭੁ  ਕਿਛੁ  ਜਾਣਦਾ  ਜਿਦੂ  ਕਿਛੁ  ਗੁਝਾ  ਨ  ਹੋਇ  ॥੨॥ नानक करता सभु किछु जाणदा जिदू किछु गुझा न होइ ॥२॥
 Naanak karṫaa sabʰ kichʰ jaaṇḋaa jiḋoo kichʰ gujʰaa na ho▫é. ||2||
 O Nanak! The Creator knows everything; nothing can be hidden from Him. ||2||
 
 
 | 
| ਪਉੜੀ  ॥ पउड़ी ॥
 Pa▫oṛee.
 Pauree:
 
 
 | 
| ਜਿਸ  ਨੋ  ਸਾਹਿਬੁ  ਵਡਾ  ਕਰੇ  ਸੋਈ  ਵਡ  ਜਾਣੀ  ॥ जिस नो साहिबु वडा करे सोई वड जाणी ॥
 Jis no saahib vadaa karé so▫ee vad jaaṇee.
 One who has been made great by his Lord and Master - know him to be great!
 
 
 | 
| ਜਿਸੁ  ਸਾਹਿਬ  ਭਾਵੈ  ਤਿਸੁ  ਬਖਸਿ  ਲਏ  ਸੋ  ਸਾਹਿਬ  ਮਨਿ  ਭਾਣੀ  ॥ जिसु साहिब भावै तिसु बखसि लए सो साहिब मनि भाणी ॥
 Jis saahib bʰaavæ ṫis bakʰas la▫é so saahib man bʰaaṇee.
 By His Pleasure, the Lord and Master forgives those who are pleasing to His Mind.
 
 
 | 
| ਜੇ  ਕੋ  ਓਸ  ਦੀ  ਰੀਸ  ਕਰੇ  ਸੋ  ਮੂੜ  ਅਜਾਣੀ  ॥ जे को ओस दी रीस करे सो मूड़ अजाणी ॥
 Jé ko os ḋee rees karé so mooṛ ajaaṇee.
 One who tries to compete with Him is a senseless fool.
 
 
 | 
| ਜਿਸ  ਨੋ  ਸਤਿਗੁਰੁ  ਮੇਲੇ  ਸੁ  ਗੁਣ  ਰਵੈ  ਗੁਣ  ਆਖਿ  ਵਖਾਣੀ  ॥ जिस नो सतिगुरु मेले सु गुण रवै गुण आखि वखाणी ॥
 Jis no saṫgur mélé so guṇ ravæ guṇ aakʰ vakʰaaṇee.
 One who is united with the Lord by the True Guru, sings His Praises and speaks His Glories.
 
 
 | 
| ਨਾਨਕ  ਸਚਾ  ਸਚੁ  ਹੈ  ਬੁਝਿ  ਸਚਿ  ਸਮਾਣੀ  ॥੫॥ नानक सचा सचु है बुझि सचि समाणी ॥५॥
 Naanak sachaa sach hæ bujʰ sach samaaṇee. ||5||
 O Nanak! The True Lord is True; one who understands Him is absorbed in Truth. ||5||
 
 
 | 
| ਸਲੋਕ  ਮਃ  ੪  ॥ सलोक मः ४ ॥
 Salok mėhlaa 4.
 Shalok, Fourth Mehl:
 
 
 | 
| ਹਰਿ  ਸਤਿ  ਨਿਰੰਜਨ  ਅਮਰੁ  ਹੈ  ਨਿਰਭਉ  ਨਿਰਵੈਰੁ  ਨਿਰੰਕਾਰੁ  ॥ हरि सति निरंजन अमरु है निरभउ निरवैरु निरंकारु ॥
 Har saṫ niranjan amar hæ nirbʰa▫o nirvær nirankaar.
 The Lord is true, immaculate and eternal; He has no fear, hatred or form.
 
 
 | 
| ਜਿਨ  ਜਪਿਆ  ਇਕ  ਮਨਿ  ਇਕ  ਚਿਤਿ  ਤਿਨ  ਲਥਾ  ਹਉਮੈ  ਭਾਰੁ  ॥ जिन जपिआ इक मनि इक चिति तिन लथा हउमै भारु ॥
 Jin japi▫aa ik man ik chiṫ ṫin laṫʰaa ha▫umæ bʰaar.
 Those who chant and meditate on Him, who single-mindedly focus their consciousness on Him, are rid of the burden of their ego.
 
 
 | 
| ਜਿਨ  ਗੁਰਮੁਖਿ  ਹਰਿ  ਆਰਾਧਿਆ  ਤਿਨ  ਸੰਤ  ਜਨਾ  ਜੈਕਾਰੁ  ॥ जिन गुरमुखि हरि आराधिआ तिन संत जना जैकारु ॥
 Jin gurmukʰ har aaraaḋʰi▫aa ṫin sanṫ janaa jækaar.
 Those Gurmukhs who worship and adore the Lord - hail to those Saintly beings!
 
 
 | 
| ਕੋਈ  ਨਿੰਦਾ  ਕਰੇ  ਪੂਰੇ  ਸਤਿਗੁਰੂ  ਕੀ  ਤਿਸ  ਨੋ  ਫਿਟੁ  ਫਿਟੁ  ਕਹੈ  ਸਭੁ  ਸੰਸਾਰੁ  ॥ कोई निंदा करे पूरे सतिगुरू की तिस नो फिटु फिटु कहै सभु संसारु ॥
 Ko▫ee ninḋaa karé pooré saṫguroo kee ṫis no fit fit kahæ sabʰ sansaar.
 If someone slanders the Perfect True Guru, he will be rebuked and reproached by the whole world.
 
 
 | 
| ਸਤਿਗੁਰ  ਵਿਚਿ  ਆਪਿ  ਵਰਤਦਾ  ਹਰਿ  ਆਪੇ  ਰਖਣਹਾਰੁ  ॥ सतिगुर विचि आपि वरतदा हरि आपे रखणहारु ॥
 Saṫgur vich aap varaṫḋaa har aapé rakʰaṇhaar.
 The Lord Himself abides within the True Guru; He Himself is His Protector.
 
 
 | 
| ਧਨੁ  ਧੰਨੁ  ਗੁਰੂ  ਗੁਣ  ਗਾਵਦਾ  ਤਿਸ  ਨੋ  ਸਦਾ  ਸਦਾ  ਨਮਸਕਾਰੁ  ॥ धनु धंनु गुरू गुण गावदा तिस नो सदा सदा नमसकारु ॥
 Ḋʰan ḋʰan guroo guṇ gaavḋaa ṫis no saḋaa saḋaa namaskaar.
 Blessed, Blessed is the Guru, who sings the Glories of God. Unto Him, I bow forever and ever in deepest reverence.
 
 
 | 
| ਜਨ  ਨਾਨਕ  ਤਿਨ  ਕਉ  ਵਾਰਿਆ  ਜਿਨ  ਜਪਿਆ  ਸਿਰਜਣਹਾਰੁ  ॥੧॥ जन नानक तिन कउ वारिआ जिन जपिआ सिरजणहारु ॥१॥
 Jan Naanak ṫin ka▫o vaari▫aa jin japi▫aa sirjaṇhaar. ||1||
 Servant Nanak is a sacrifice to those who have meditated on the Creator Lord. ||1||
 
 
 | 
| ਮਃ  ੪  ॥ मः ४ ॥
 Mėhlaa 4.
 Fourth Mehl:
 
 
 | 
| ਆਪੇ  ਧਰਤੀ  ਸਾਜੀਅਨੁ  ਆਪੇ  ਆਕਾਸੁ  ॥ आपे धरती साजीअनु आपे आकासु ॥
 Aapé ḋʰarṫee saajee▫an aapé aakaas.
 He Himself made the earth; He Himself made the sky.
 
 
 | 
| ਵਿਚਿ  ਆਪੇ  ਜੰਤ  ਉਪਾਇਅਨੁ  ਮੁਖਿ  ਆਪੇ  ਦੇਇ  ਗਿਰਾਸੁ  ॥ विचि आपे जंत उपाइअनु मुखि आपे देइ गिरासु ॥
 vich aapé janṫ upaa▫i▫an mukʰ aapé ḋé▫é giraas.
 He Himself created the beings there, and He Himself places food in their mouths.
 
 
 | 
| ਸਭੁ  ਆਪੇ  ਆਪਿ  ਵਰਤਦਾ  ਆਪੇ  ਹੀ  ਗੁਣਤਾਸੁ  ॥ सभु आपे आपि वरतदा आपे ही गुणतासु ॥
 Sabʰ aapé aap varaṫḋaa aapé hee guṇṫaas.
 He Himself is All-pervading; He Himself is the Treasure of Excellence.
 
 
 | 
| ਜਨ  ਨਾਨਕ  ਨਾਮੁ  ਧਿਆਇ  ਤੂ  ਸਭਿ  ਕਿਲਵਿਖ  ਕਟੇ  ਤਾਸੁ  ॥੨॥ जन नानक नामु धिआइ तू सभि किलविख कटे तासु ॥२॥
 Jan Naanak naam ḋʰi▫aa▫é ṫoo sabʰ kilvikʰ katé ṫaas. ||2||
 O servant Nanak! Meditate on the Naam, the Name of the Lord; He shall take away all your sinful mistakes. ||2||
 
 
 | 
| ਪਉੜੀ  ॥ पउड़ी ॥
 Pa▫oṛee.
 Pauree:
 
 
 | 
| ਤੂ  ਸਚਾ  ਸਾਹਿਬੁ  ਸਚੁ  ਹੈ  ਸਚੁ  ਸਚੇ  ਭਾਵੈ  ॥ तू सचा साहिबु सचु है सचु सचे भावै ॥
 Ṫoo sachaa saahib sach hæ sach saché bʰaavæ.
 You, O True Lord and Master, are True; the Truth is pleasing to the True One.
 
 
 | 
| ਜੋ  ਤੁਧੁ  ਸਚੁ  ਸਲਾਹਦੇ  ਤਿਨ  ਜਮ  ਕੰਕਰੁ  ਨੇੜਿ  ਨ  ਆਵੈ  ॥ जो तुधु सचु सलाहदे तिन जम कंकरु नेड़ि न आवै ॥
 Jo ṫuḋʰ sach salaahḋé ṫin jam kankar néṛ na aavæ.
 The Messenger of Death does not even approach those who praise You, O True Lord.
 
 
 | 
| ਤਿਨ  ਕੇ  ਮੁਖ  ਦਰਿ  ਉਜਲੇ  ਜਿਨ  ਹਰਿ  ਹਿਰਦੈ  ਸਚਾ  ਭਾਵੈ  ॥ तिन के मुख दरि उजले जिन हरि हिरदै सचा भावै ॥
 Ṫin ké mukʰ ḋar ujlé jin har hirḋæ sachaa bʰaavæ.
 Their faces are radiant in the Court of the Lord; the Lord is pleasing to their hearts.
 
 
 | 
| ਕੂੜਿਆਰ  ਪਿਛਾਹਾ  ਸਟੀਅਨਿ  ਕੂੜੁ  ਹਿਰਦੈ  ਕਪਟੁ  ਮਹਾ  ਦੁਖੁ  ਪਾਵੈ  ॥ कूड़िआर पिछाहा सटीअनि कूड़ु हिरदै कपटु महा दुखु पावै ॥
 Kooṛi▫aar pichʰaahaa satee▫an kooṛ hirḋæ kapat mahaa ḋukʰ paavæ.
 The false ones are left behind; because of the falsehood and deceit in their hearts, they suffer in terrible pain.
 
 
 | 
| ਮੁਹ  ਕਾਲੇ  ਕੂੜਿਆਰੀਆ  ਕੂੜਿਆਰ  ਕੂੜੋ  ਹੋਇ  ਜਾਵੈ  ॥੬॥ मुह काले कूड़िआरीआ कूड़िआर कूड़ो होइ जावै ॥६॥
 Muh kaalé kooṛi▫aaree▫aa kooṛi▫aar kooṛo ho▫é jaavæ. ||6||
 Black are the faces of the false; the false remain just false. ||6||
 
 
 | 
| ਸਲੋਕ  ਮਃ  ੪  ॥ सलोक मः ४ ॥
 Salok mėhlaa 4.
 Shalok, Fourth Mehl:
 
 
 | 
| ਸਤਿਗੁਰੁ  ਧਰਤੀ  ਧਰਮ  ਹੈ  ਤਿਸੁ  ਵਿਚਿ  ਜੇਹਾ  ਕੋ  ਬੀਜੇ  ਤੇਹਾ  ਫਲੁ  ਪਾਏ  ॥ सतिगुरु धरती धरम है तिसु विचि जेहा को बीजे तेहा फलु पाए ॥
 Saṫgur ḋʰarṫee ḋʰaram hæ ṫis vich jéhaa ko beejé ṫéhaa fal paa▫é.
 The True Guru is the field of Dharma; as one plants the seeds there, so are the fruits obtained.
 
 
 | 
| ਗੁਰਸਿਖੀ  ਅੰਮ੍ਰਿਤੁ  ਬੀਜਿਆ  ਤਿਨ  ਅੰਮ੍ਰਿਤ  ਫਲੁ  ਹਰਿ  ਪਾਏ  ॥ गुरसिखी अमृतु बीजिआ तिन अमृत फलु हरि पाए ॥
 Gursikʰee amriṫ beeji▫aa ṫin amriṫ fal har paa▫é.
 The GurSikhs plant ambrosial nectar, and obtain the Lord as their ambrosial fruit.
 
 
 | 
| ਓਨਾ  ਹਲਤਿ  ਪਲਤਿ  ਮੁਖ  ਉਜਲੇ  ਓਇ  ਹਰਿ  ਦਰਗਹ  ਸਚੀ  ਪੈਨਾਏ  ॥ ओना हलति पलति मुख उजले ओइ हरि दरगह सची पैनाए ॥
 Onaa halaṫ palaṫ mukʰ ujlé o▫é har ḋargėh sachee pænaa▫é.
 Their faces are radiant in this world and the next; in the Court of the Lord, they are robed with honor.
 
 
 | 
| ਇਕਨੑਾ  ਅੰਦਰਿ  ਖੋਟੁ  ਨਿਤ  ਖੋਟੁ  ਕਮਾਵਹਿ  ਓਹੁ  ਜੇਹਾ  ਬੀਜੇ  ਤੇਹਾ  ਫਲੁ  ਖਾਏ  ॥ इकन्हा अंदरि खोटु नित खोटु कमावहि ओहु जेहा बीजे तेहा फलु खाए ॥
 Iknĥaa anḋar kʰot niṫ kʰot kamaavėh oh jéhaa beejé ṫéhaa fal kʰaa▫é.
 Some have cruelty in their hearts - they constantly act in cruelty; as they plant, so are the fruits which they eat.
 
 
 |