ਬਿਨੁ ਕਰਮਾ ਕਿਛੂ ਨ ਪਾਈਐ ਜੇ ਬਹੁਤੁ ਲੋਚਾਹੀ ॥
बिनु करमा किछू न पाईऐ जे बहुतु लोचाही ॥
Bin karmā kicẖẖū na pā▫ī▫ai je bahuṯ locẖāhī.
Without good karma, he does not obtain anything, no matter how much he may wish for it.
|
ਆਵੈ ਜਾਇ ਜੰਮੈ ਮਰੈ ਗੁਰ ਸਬਦਿ ਛੁਟਾਹੀ ॥
आवै जाइ जमै मरै गुर सबदि छुटाही ॥
Āvai jā▫e jammai marai gur sabaḏ cẖẖutāhī.
Coming and going in reincarnation, and birth and death are ended, through the Word of the Guru's Shabad.
|
ਆਪਿ ਕਰੈ ਕਿਸੁ ਆਖੀਐ ਦੂਜਾ ਕੋ ਨਾਹੀ ॥੧੬॥
आपि करै किसु आखीऐ दूजा को नाही ॥१६॥
Āp karai kis ākẖī▫ai ḏūjā ko nāhī. ||16||
He Himself acts, so unto whom should we complain? There is no other at all. ||16||
|
ਸਲੋਕੁ ਮਃ ੩ ॥
सलोकु मः ३ ॥
Salok mėhlā 3.
Shalok, Third Mehl:
|
ਇਸੁ ਜਗ ਮਹਿ ਸੰਤੀ ਧਨੁ ਖਟਿਆ ਜਿਨਾ ਸਤਿਗੁਰੁ ਮਿਲਿਆ ਪ੍ਰਭੁ ਆਇ ॥
इसु जग महि संती धनु खटिआ जिना सतिगुरु मिलिआ प्रभु आइ ॥
Is jag mėh sanṯī ḏẖan kẖati▫ā jinā saṯgur mili▫ā parabẖ ā▫e.
In this world, the Saints earn the wealth; they come to meet God through the True Guru.
|
ਸਤਿਗੁਰਿ ਸਚੁ ਦ੍ਰਿੜਾਇਆ ਇਸੁ ਧਨ ਕੀ ਕੀਮਤਿ ਕਹੀ ਨ ਜਾਇ ॥
सतिगुरि सचु द्रिड़ाइआ इसु धन की कीमति कही न जाइ ॥
Saṯgur sacẖ driṛ▫ā▫i▫ā is ḏẖan kī kīmaṯ kahī na jā▫e.
The True Guru implants the Truth within; the value of this wealth cannot be described.
|
ਇਤੁ ਧਨਿ ਪਾਇਐ ਭੁਖ ਲਥੀ ਸੁਖੁ ਵਸਿਆ ਮਨਿ ਆਇ ॥
इतु धनि पाइऐ भुख लथी सुखु वसिआ मनि आइ ॥
Iṯ ḏẖan pā▫i▫ai bẖukẖ lathī sukẖ vasi▫ā man ā▫e.
Obtaining this wealth, hunger is relieved, and peace comes to dwell in the mind.
|
ਜਿੰਨ੍ਹ੍ਹਾ ਕਉ ਧੁਰਿ ਲਿਖਿਆ ਤਿਨੀ ਪਾਇਆ ਆਇ ॥
जिंन्हा कउ धुरि लिखिआ तिनी पाइआ आइ ॥
Jinĥā ka▫o ḏẖur likẖi▫ā ṯinī pā▫i▫ā ā▫e.
Only those who have such pre-ordained destiny, come to receive this.
|
ਮਨਮੁਖੁ ਜਗਤੁ ਨਿਰਧਨੁ ਹੈ ਮਾਇਆ ਨੋ ਬਿਲਲਾਇ ॥
मनमुखु जगतु निरधनु है माइआ नो बिललाइ ॥
Manmukẖ jagaṯ nirḏẖan hai mā▫i▫ā no billā▫e.
The world of the self-willed manmukh is poor, crying out for Maya.
|
ਅਨਦਿਨੁ ਫਿਰਦਾ ਸਦਾ ਰਹੈ ਭੁਖ ਨ ਕਦੇ ਜਾਇ ॥
अनदिनु फिरदा सदा रहै भुख न कदे जाइ ॥
An▫ḏin firḏā saḏā rahai bẖukẖ na kaḏe jā▫e.
Night and day, it wanders continually, and its hunger is never relieved.
|
ਸਾਂਤਿ ਨ ਕਦੇ ਆਵਈ ਨਹ ਸੁਖੁ ਵਸੈ ਮਨਿ ਆਇ ॥
सांति न कदे आवई नह सुखु वसै मनि आइ ॥
Sāʼnṯ na kaḏe āvī nah sukẖ vasai man ā▫e.
It never finds calm tranquility, and peace never comes to dwell in its mind.
|
ਸਦਾ ਚਿੰਤ ਚਿਤਵਦਾ ਰਹੈ ਸਹਸਾ ਕਦੇ ਨ ਜਾਇ ॥
सदा चिंत चितवदा रहै सहसा कदे न जाइ ॥
Saḏā cẖinṯ cẖiṯvaḏā rahai sahsā kaḏe na jā▫e.
It is always plagued by anxiety, and its cynicism never departs.
|
ਨਾਨਕ ਵਿਣੁ ਸਤਿਗੁਰ ਮਤਿ ਭਵੀ ਸਤਿਗੁਰ ਨੋ ਮਿਲੈ ਤਾ ਸਬਦੁ ਕਮਾਇ ॥
नानक विणु सतिगुर मति भवी सतिगुर नो मिलै ता सबदु कमाइ ॥
Nānak viṇ saṯgur maṯ bẖavī saṯgur no milai ṯā sabaḏ kamā▫e.
O Nanak, without the True Guru, the intellect is perverted; if one meets the True Guru, then one practices the Word of the Shabad.
|
ਸਦਾ ਸਦਾ ਸੁਖ ਮਹਿ ਰਹੈ ਸਚੇ ਮਾਹਿ ਸਮਾਇ ॥੧॥
सदा सदा सुख महि रहै सचे माहि समाइ ॥१॥
Saḏā saḏā sukẖ mėh rahai sacẖe māhi samā▫e. ||1||
Forever and ever, he dwells in peace, and merges in the True Lord. ||1||
|
ਮਃ ੩ ॥
मः ३ ॥
Mėhlā 3.
Third Mehl:
|
ਜਿਨਿ ਉਪਾਈ ਮੇਦਨੀ ਸੋਈ ਸਾਰ ਕਰੇਇ ॥
जिनि उपाई मेदनी सोई सार करेइ ॥
Jin upā▫ī meḏnī so▫ī sār kare▫i.
The One who created the world, takes care of it.
|
ਏਕੋ ਸਿਮਰਹੁ ਭਾਇਰਹੁ ਤਿਸੁ ਬਿਨੁ ਅਵਰੁ ਨ ਕੋਇ ॥
एको सिमरहु भाइरहु तिसु बिनु अवरु न कोइ ॥
Ėko simrahu bẖā▫irahu ṯis bin avar na ko▫e.
Meditate in remembrance on the One Lord, O Siblings of Destiny; there is none other than Him.
|
ਖਾਣਾ ਸਬਦੁ ਚੰਗਿਆਈਆ ਜਿਤੁ ਖਾਧੈ ਸਦਾ ਤ੍ਰਿਪਤਿ ਹੋਇ ॥
खाणा सबदु चंगिआईआ जितु खाधै सदा त्रिपति होइ ॥
Kẖāṇā sabaḏ cẖang▫ā▫ī▫ā jiṯ kẖāḏẖai saḏā ṯaripaṯ ho▫e.
So eat the food of the Shabad and goodness; eating it, you shall remain satisfied forever.
|
ਪੈਨਣੁ ਸਿਫਤਿ ਸਨਾਇ ਹੈ ਸਦਾ ਸਦਾ ਓਹੁ ਊਜਲਾ ਮੈਲਾ ਕਦੇ ਨ ਹੋਇ ॥
पैनणु सिफति सनाइ है सदा सदा ओहु ऊजला मैला कदे न होइ ॥
Painaṇ sifaṯ sanā▫e hai saḏā saḏā oh ūjlā mailā kaḏe na ho▫e.
Dress yourself in the Praise of the Lord. Forever and ever, it is radiant and bright; it is never polluted.
|
ਸਹਜੇ ਸਚੁ ਧਨੁ ਖਟਿਆ ਥੋੜਾ ਕਦੇ ਨ ਹੋਇ ॥
सहजे सचु धनु खटिआ थोड़ा कदे न होइ ॥
Sėhje sacẖ ḏẖan kẖati▫ā thoṛā kaḏe na ho▫e.
I have intuitively earned the true wealth, which never decreases.
|
ਦੇਹੀ ਨੋ ਸਬਦੁ ਸੀਗਾਰੁ ਹੈ ਜਿਤੁ ਸਦਾ ਸਦਾ ਸੁਖੁ ਹੋਇ ॥
देही नो सबदु सीगारु है जितु सदा सदा सुखु होइ ॥
Ḏehī no sabaḏ sīgār hai jiṯ saḏā saḏā sukẖ ho▫e.
The body is adorned with the Shabad, and is at peace forever and ever.
|
ਨਾਨਕ ਗੁਰਮੁਖਿ ਬੁਝੀਐ ਜਿਸ ਨੋ ਆਪਿ ਵਿਖਾਲੇ ਸੋਇ ॥੨॥
नानक गुरमुखि बुझीऐ जिस नो आपि विखाले सोइ ॥२॥
Nānak gurmukẖ bujẖī▫ai jis no āp vikẖāle so▫e. ||2||
O Nanak, the Gurmukh realizes the Lord, who reveals Himself. ||2||
|
ਪਉੜੀ ॥
पउड़ी ॥
Pa▫oṛī.
Pauree:
|
ਅੰਤਰਿ ਜਪੁ ਤਪੁ ਸੰਜਮੋ ਗੁਰ ਸਬਦੀ ਜਾਪੈ ॥
अंतरि जपु तपु संजमो गुर सबदी जापै ॥
Anṯar jap ṯap sanjamo gur sabḏī jāpai.
Deep within the self are meditation and austere self-discipline, when one realizes the Word of the Guru's Shabad.
|
ਹਰਿ ਹਰਿ ਨਾਮੁ ਧਿਆਈਐ ਹਉਮੈ ਅਗਿਆਨੁ ਗਵਾਪੈ ॥
हरि हरि नामु धिआईऐ हउमै अगिआनु गवापै ॥
Har har nām ḏẖi▫ā▫ī▫ai ha▫umai agi▫ān gavāpai.
Meditating on the Name of the Lord, Har, Har, egotism and ignorance are eliminated.
|
ਅੰਦਰੁ ਅੰਮ੍ਰਿਤਿ ਭਰਪੂਰੁ ਹੈ ਚਾਖਿਆ ਸਾਦੁ ਜਾਪੈ ॥
अंदरु अम्रिति भरपूरु है चाखिआ सादु जापै ॥
Anḏar amriṯ bẖarpūr hai cẖākẖi▫ā sāḏ jāpai.
One's inner being is overflowing with Ambrosial Nectar; tasting it, the flavor is known.
|
ਜਿਨ ਚਾਖਿਆ ਸੇ ਨਿਰਭਉ ਭਏ ਸੇ ਹਰਿ ਰਸਿ ਧ੍ਰਾਪੈ ॥
जिन चाखिआ से निरभउ भए से हरि रसि ध्रापै ॥
Jin cẖākẖi▫ā se nirbẖa▫o bẖa▫e se har ras ḏẖarāpai.
Those who taste it become fearless; they are satisfied with the sublime essence of the Lord.
|
ਹਰਿ ਕਿਰਪਾ ਧਾਰਿ ਪੀਆਇਆ ਫਿਰਿ ਕਾਲੁ ਨ ਵਿਆਪੈ ॥੧੭॥
हरि किरपा धारि पीआइआ फिरि कालु न विआपै ॥१७॥
Har kirpā ḏẖār pī▫ā▫i▫ā fir kāl na vi▫āpai. ||17||
Those who drink it in, by the Grace of the Lord, are never again afflicted by death. ||17||
|
ਸਲੋਕੁ ਮਃ ੩ ॥
सलोकु मः ३ ॥
Salok mėhlā 3.
Shalok, Third Mehl:
|
ਲੋਕੁ ਅਵਗਣਾ ਕੀ ਬੰਨ੍ਹ੍ਹੈ ਗੰਠੜੀ ਗੁਣ ਨ ਵਿਹਾਝੈ ਕੋਇ ॥
लोकु अवगणा की बंन्है गंठड़ी गुण न विहाझै कोइ ॥
Lok avgaṇā kī banĥai ganṯẖ▫ṛī guṇ na vihājẖai ko▫e.
People tie up bundles of demerits; no one deals in virtue.
|
ਗੁਣ ਕਾ ਗਾਹਕੁ ਨਾਨਕਾ ਵਿਰਲਾ ਕੋਈ ਹੋਇ ॥
गुण का गाहकु नानका विरला कोई होइ ॥
Guṇ kā gāhak nānkā virlā ko▫ī ho▫e.
Rare is that person, O Nanak, who purchases virtue.
|
ਗੁਰ ਪਰਸਾਦੀ ਗੁਣ ਪਾਈਅਨ੍ਹ੍ਹਿ ਜਿਸ ਨੋ ਨਦਰਿ ਕਰੇਇ ॥੧॥
गुर परसादी गुण पाईअन्हि जिस नो नदरि करेइ ॥१॥
Gur parsādī guṇ pā▫ī▫aniĥ jis no naḏar kare▫i. ||1||
By Guru's Grace, one is blessed with virtue, when the Lord bestows His Glance of Grace. ||1||
|
ਮਃ ੩ ॥
मः ३ ॥
Mėhlā 3.
Third Mehl:
|
ਗੁਣ ਅਵਗੁਣ ਸਮਾਨਿ ਹਹਿ ਜਿ ਆਪਿ ਕੀਤੇ ਕਰਤਾਰਿ ॥
गुण अवगुण समानि हहि जि आपि कीते करतारि ॥
Guṇ avguṇ samān hėh jė āp kīṯe karṯār.
Merits and demerits are the same; they are both created by the Creator.
|
ਨਾਨਕ ਹੁਕਮਿ ਮੰਨਿਐ ਸੁਖੁ ਪਾਈਐ ਗੁਰ ਸਬਦੀ ਵੀਚਾਰਿ ॥੨॥
नानक हुकमि मंनिऐ सुखु पाईऐ गुर सबदी वीचारि ॥२॥
Nānak hukam mani▫ai sukẖ pā▫ī▫ai gur sabḏī vīcẖār. ||2||
O Nanak, one who obeys the Hukam of the Lord's Command, finds peace, contemplating the Word of the Guru's Shabad. ||2||
|
ਪਉੜੀ ॥
पउड़ी ॥
Pa▫oṛī.
Pauree:
|
ਅੰਦਰਿ ਰਾਜਾ ਤਖਤੁ ਹੈ ਆਪੇ ਕਰੇ ਨਿਆਉ ॥
अंदरि राजा तखतु है आपे करे निआउ ॥
Anḏar rājā ṯakẖaṯ hai āpe kare ni▫ā▫o.
The King sits on the throne within the self; He Himself administers justice.
|
ਗੁਰ ਸਬਦੀ ਦਰੁ ਜਾਣੀਐ ਅੰਦਰਿ ਮਹਲੁ ਅਸਰਾਉ ॥
गुर सबदी दरु जाणीऐ अंदरि महलु असराउ ॥
Gur sabḏī ḏar jāṇī▫ai anḏar mahal asrā▫o.
Through the Word of the Guru's Shabad, the Lord's Court is known; within the self is the Sanctuary, the Mansion of the Lord's Presence.
|
ਖਰੇ ਪਰਖਿ ਖਜਾਨੈ ਪਾਈਅਨਿ ਖੋਟਿਆ ਨਾਹੀ ਥਾਉ ॥
खरे परखि खजानै पाईअनि खोटिआ नाही थाउ ॥
Kẖare parakẖ kẖajānai pā▫ī▫an kẖoti▫ā nāhī thā▫o.
The coins are assayed, and the genuine coins are placed in His treasury, while the counterfeit ones find no place.
|
ਸਭੁ ਸਚੋ ਸਚੁ ਵਰਤਦਾ ਸਦਾ ਸਚੁ ਨਿਆਉ ॥
सभु सचो सचु वरतदा सदा सचु निआउ ॥
Sabẖ sacẖo sacẖ varaṯḏā saḏā sacẖ ni▫ā▫o.
The Truest of the True is all-pervading; His justice is forever True.
|
ਅੰਮ੍ਰਿਤ ਕਾ ਰਸੁ ਆਇਆ ਮਨਿ ਵਸਿਆ ਨਾਉ ॥੧੮॥
अम्रित का रसु आइआ मनि वसिआ नाउ ॥१८॥
Amriṯ kā ras ā▫i▫ā man vasi▫ā nā▫o. ||18||
One comes to enjoy the Ambrosial essence, when the Name is enshrined in the mind. ||18||
|
ਸਲੋਕ ਮਃ ੧ ॥
सलोक मः १ ॥
Salok mėhlā 1.
Shalok, First Mehl:
|
ਹਉ ਮੈ ਕਰੀ ਤਾਂ ਤੂ ਨਾਹੀ ਤੂ ਹੋਵਹਿ ਹਉ ਨਾਹਿ ॥
हउ मै करी तां तू नाही तू होवहि हउ नाहि ॥
Ha▫o mai karī ṯāʼn ṯū nāhī ṯū hovėh ha▫o nāhi.
When one acts in egotism, then You are not there, Lord. Wherever You are, there is no ego.
|