ਕਿਆ ਪੜੀਐ ਕਿਆ ਗੁਨੀਐ ॥ किआ पड़ीऐ किआ गुनीऐ ॥ Ki▫ā paṛī▫ai ki▫ā gunī▫ai. What use is it to read, and what use is it to study? ਕਿਆ ਬੇਦ ਪੁਰਾਨਾਂ ਸੁਨੀਐ ॥ किआ बेद पुरानां सुनीऐ ॥ Ki▫ā beḏ purānāʼn sunī▫ai. What use is it to listen to the Vedas and the Puraanas? ਪੜੇ ਸੁਨੇ ਕਿਆ ਹੋਈ ॥ पड़े सुने किआ होई ॥ Paṛe sune ki▫ā ho▫ī. What use is reading and listening, ਜਉ ਸਹਜ ਨ ਮਿਲਿਓ ਸੋਈ ॥੧॥ जउ सहज न मिलिओ सोई ॥१॥ Ja▫o sahj na mili▫o so▫ī. ||1|| if celestial peace is not attained? ||1|| ਹਰਿ ਕਾ ਨਾਮੁ ਨ ਜਪਸਿ ਗਵਾਰਾ ॥ हरि का नामु न जपसि गवारा ॥ Har kā nām na japas gavārā. The fool does not chant the Name of the Lord. ਕਿਆ ਸੋਚਹਿ ਬਾਰੰ ਬਾਰਾ ॥੧॥ ਰਹਾਉ ॥ किआ सोचहि बारं बारा ॥१॥ रहाउ ॥ Ki▫ā socẖėh bāraʼn bārā. ||1|| rahā▫o. So what does he think of, over and over again? ||1||Pause|| ਅੰਧਿਆਰੇ ਦੀਪਕੁ ਚਹੀਐ ॥ अंधिआरे दीपकु चहीऐ ॥ Anḏẖi▫āre ḏīpak cẖahī▫ai. In the darkness, we need a lamp ਇਕ ਬਸਤੁ ਅਗੋਚਰ ਲਹੀਐ ॥ इक बसतु अगोचर लहीऐ ॥ Ik basaṯ agocẖar lahī▫ai. to find the incomprehensible thing. ਬਸਤੁ ਅਗੋਚਰ ਪਾਈ ॥ बसतु अगोचर पाई ॥ Basaṯ agocẖar pā▫ī. I have found this incomprehensible thing; ਘਟਿ ਦੀਪਕੁ ਰਹਿਆ ਸਮਾਈ ॥੨॥ घटि दीपकु रहिआ समाई ॥२॥ Gẖat ḏīpak rahi▫ā samā▫ī. ||2|| my mind is illuminated and enlightened. ||2|| ਕਹਿ ਕਬੀਰ ਅਬ ਜਾਨਿਆ ॥ कहि कबीर अब जानिआ ॥ Kahi Kabīr ab jāni▫ā. Says Kabeer, now I know Him; ਜਬ ਜਾਨਿਆ ਤਉ ਮਨੁ ਮਾਨਿਆ ॥ जब जानिआ तउ मनु मानिआ ॥ Jab jāni▫ā ṯa▫o man māni▫ā. since I know Him, my mind is pleased and appeased. ਮਨ ਮਾਨੇ ਲੋਗੁ ਨ ਪਤੀਜੈ ॥ मन माने लोगु न पतीजै ॥ Man māne log na paṯījai. My mind is pleased and appeased, and yet, people do not believe it. ਨ ਪਤੀਜੈ ਤਉ ਕਿਆ ਕੀਜੈ ॥੩॥੭॥ न पतीजै तउ किआ कीजै ॥३॥७॥ Na paṯījai ṯa▫o ki▫ā kījai. ||3||7|| They do not believe it, so what can I do? ||3||7|| |